Tatry sú naša slovenská pýcha. O tom niet žiadnych pochýb – veď sú také majestátne a vo svojich dolinách, lesoch i na štítoch ukrývajú množstvo unikátnych čarovných miest či už s prírodným, alebo kultúrnym dedičstvom. Niektoré sú až notoricky známe a patria medzi najobľúbenejšie zastávky turistov, no potom sú tu také, o ktorých sa možno až toľko nehovorí/nepíše, miesta, ktoré tzv. turista zelenáč nemá na svojom „must see“ zozname, ale sú výbornou neopozeranou voľbou na jarné túlanie sa pre tých, ktorí chcú tie naše veľhory spoznať osobnejšie – komplexnejšie. Ktoré to sú?
Krížová cesta – keď kráča príroda a umenie ruka v ruke
… a vy s nimi. Neďaleko centra Starého Smokovca je situovaný začiatok netradičnej krížovej cesty (z cesty vedúcej na Hrebienok hneď za chatou Čučoriedka odbočiť pri informačnej tabuli vpravo), ktorá je absolútnym európskym unikátom – nielenže ide o najvyššie položenú kalváriu v strednej Európe, no zároveň je aj akýmsi poetickým súznením tatranskej prírody a umenia.
Jednotlivé zastavenia vedú popri turistickom chodníku na Peknú vyhliadku, nepredstavujte si však klasické „kaplnky“, ktoré zvyčajne dláždia cestu kalváriou. V tomto prípade ide o originálne výtvarné výpovede profesionálnych slovenských aj poľských umelcov vyrobené poväčšine z dreva a tatranskej žuli, ktoré pribúdali postupne – od roku 2010 až do roku 2015, keď túto raritu v lone prírody dotvoril a zaklincoval Ivan Novotný poslednou inštaláciou.
Každá zastávka má svoje meno, svojho autora – všetko sa dozviete z informačných tabúľ, ktoré sú umiestnené popri nich. A hoci celá krížová cesta stelesňuje posolstvo – každý si nesieme svoj kríž –, jej zdolanie je až nezvyčajne ľahučké, s nepatrným prevýšením, a pokojne ju môžete absolvovať aj s kočíkom. Nuž a svoje potulky zakončíte fascinujúcim výhľadom na jarné farby Vysokých Tatier od Končistej až po Lomnický štít.
Minerálny prameň Smokovecká kyselka – pili z neho aj pravekí hutníci
Napiť sa osviežujúcej vody pohladenej rukou matky zeme je nezameniteľný pôžitok – pre pravého milovníka prírody určite väčší než ten z najdrahšieho moku v luxusnej reštaurácii (my sa k tomu prikláňame). Počas jarných potuliek tatranskými chodníkmi (napríklad aj pri zostupe lesným chodníkom z Peknej vyhliadky) môžete svoje fľašky naplniť Smokoveckou kyselkou, ktorá vyviera v úžľabine asi 100 metrov od amfiteátra a je voľne dostupná po celý rok v útulnom altánku evokujúcom typickú tatranskú architektúru.
Vodička odteká upraveným kaskádovým spádom do provizórneho kamenného jazierka. A ako inak, táto perlivá železitá tatranská voda lieči nervové poruchy, kožné a pohybové choroby a tiež blahodarne pôsobí na trávenie.
Výhľadňa – pekných výhľadov proste nikdy nie je dosť
Ak sa dostanete k Smokoveckej kyselke a ešte nebudete na dne so silami, môžete sa vydať kľukatou cestičkou k vyhliadke s „originálnym“ názvom – Výhľadňa. Prechádzka trvá asi 20 minút. Je síce do kopca (veď sme v Tatrách), ale zvládnu ju aj tí najmladší, aj tí najstarší. A ako to už pri vyhliadkach chodí, v cieli vám uštedrí pohľad z perspektívy orla a Starý Smokovec budete mať ako na dlani.
Ak do svojho jarného potulovania zahrniete aj tieto tatranské miesta,
v podstate ich viete pekne skombinovať do jednej túry. Nielenže spoznáte
a okúsite ich osobitú auru, ale i posuniete svoj vzťah s našimi veľhorami
na nový, vyšší osobnejší level.
Titulná fotka: Tomáš Šereda
